Človek - "dieťa prírody"

Spojenie s prírodou prináša človeku veľa výhod, vrátane fyzickej aj duševnej pohody.

Sami určite viete, aký je to pocit, keď ste dlho zavretí vo vnútri, a potom konečne môžete vyjsť von. Aké osviežujúce môže byť zhlboka sa nadýchnuť čerstvého vzduchu a cítiť slnko na tvári. Čím to je, že aj krátky pobyt v prírode môže znížiť stres a zlepšiť našu pohodu?

1. Žiaci si sadnú do kruhu.
2. Povedzte im, aby si zavreli oči a mysleli na miesto, kde by sa chceli práve teraz nachádzať.
3. Položte im otázku: „Kde sa vidíš? Ako sa cítiš? Čo cítiš?"
4. Povedzte žiakom (stále majú zavreté oči), aby zdvihli ruku, ak je ich obľúbené miesto niekde vonku.
5. Dajte žiakom pokyn: "Teraz otvor oči a pozri sa na ostatných so zdvihnutými rukami."

Zvyčajne asi 80 % študentov „ide von”, napr. na hory, k vode, do les, na lúku...

Človek je súčasť prírody a pre svoju spokojnosť a mentálne zdravie potrebuje pravidelný kontakt s prírodou.

Väčšinu ľudskej histórie žili ľudia úplne iným životným štýlom ako my dnes, pričom oveľa viac času trávili vonku, v priamom kontakte s prírodou. Dnes to potvrdzujú aj výskumy, že ľudské zdravie a šťastie závisia od toho, či sme v spojení s prírodou. Takže ak vám pri otázke, kde by ste chceli byť, napadla práve príroda či byť vonku na čerstvom vzduchu, je to úplne prirodzené.  

Podrobnejšie vysvetlenie

Počas 95 % ľudskej histórie žili ľudia ako lovci a zberači, ktorí sa pri väčšine svojich potrieb priamo spoliehali na svet prírody. Myšlienka, že ľudia majú vrodenú lásku k prírode a že táto tendencia pomáha ľudskému zdraviu a pohode, je známa ako „biophila“ (z bio=život; philia=láska). Biofília je koncept, ktorý prvýkrát predstavil psychológ Erich Fromm v roku 1964 a neskôr ho rozpracoval biológ Edward O. Wilson.

Príroda sa môže stať súčasťou nášho každodenného života, ak budeme čo najviac využívať prvky biofilného dizajnu vo verejnom priestore, na pracoviskách, v bytoch... Priestory by mali byť navrhnuté tak, aby odrážali našu vrodenú lásku k prírode, s väčším množstvom zelene, výhľadmi von, vodnými prvkami, denným svetlom v budovách, prírodnými materiálmi (drevo, kameň), prírodnými farbami a tvarmi, veľkými fotografiami prírody atď. 

Podľa štúdie uskutočnenej v Holandsku a Spojenom kráľovstve, pridaním rastlín do pracovného prostredia sa zvýšila produktivita práce o 15 %.

Ďalšia štúdia potvrdila, že implementácia biofilného dizajnu vo vzdelávacích priestoroch viedla k zvýšeniu miery učenia o 20 – 25 %, zlepšeniu výsledkov testov, lepšej úrovni koncentrácie a dochádzky a zníženiu vplyvu ADHD.

Iné štúdie naznačujú, že biofilný dizajn v zdravotníckych zariadeniach zvyšuje mieru zotavenia pacientov.

Možné prepojenia na vzdelávaciu metodiku STEAM:

• Zistenie, ako sa ľudia rôznymi spôsobmi prispôsobujú svojmu prostrediu a že toto prispôsobenie môže byť súčasťou evolúcie ľudského druhu.
• Pozorovanie a kladenie otázok o tom, ako sú ľudia prispôsobení svojmu prostrediu.
• Uvedomenie/skúmanie, aký vplyv má výber životného štýlu na fungovanie ľudského tela.
• Kreatívna umelecká tvorba pri dotváraní interiérov škôl napr., s využívaním prírodných materiálov.

Koľko kontaktu s prírodou máme alebo potrebujeme pre naše blaho?

Doprajete si občas lesný kúpeľ?

Čo najradšej robíte vo voľnom čase, aby ste sa cítili oddýchnutí a plní energie? Uprednostňujete niektoré miesta pred inými? Prečo?

Biofilný dizajn https://carodreva.sk/dizajn-styl/trend-sucasnosti-biofilny-dizajn/ 

Biophilia as Evolutionary Adaptation by Giuseppe Barbiero and Rita Berto

https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2021.700709/full

Formát na tlač